2z

DT 621.9.02.002.54 ASN-P-1

ALBUM STACHANOVSKÝCH NÁSTROJOV

BOHUMIL DOBROVOLNY

NOŽE SOVIETSKYCH STACHANOVCOV

Prehľad dnešného stavu stachanovských metód s ukážkami nástrojov

PRÁCA • V Y D A V A T E Ľ S T V 0 R O H • BRATISLAVA

1951

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

PREDSLOV

Prešlo 15 rokov od tej pamätnej nočnej smeny, v ktorej mladý baník Stachanov narúbal 1020 q uhlia. Stachanovské hnutie ako radostný prílev svetla ožiarilo celý sovietsky priemysel a stalo sa vzorom pre všetky bratské ľudovodemokratické štáty. Nové, lepšie pracovné metódy, objavené a preskúšané pracujúcimi v spolupráci s technikmi, výdatne zvyšujú produktivitu práce a ukazujú smer pokroku výrobnej technologie. Tým vzrástly aj nové úlohy, ktoré musí plniť odborná kniha i nové nároky na školenie pracujúcich. Zakladatelia vedeckého socializmu, Marx a Engels, z rozboru meniaceho sa charakteru výroby došli k záveru, že:*) ak sa má dosiahnuť víťazstvo socializmu nad kapitalizmom, ak sa má zvýšiť produktivita práce na stav za kapitalizmu nebývalý,

ak sa má stať robotník pánom stroja, a nie jeho súčasťou, ak má nastať vytvorenie vyššej, komunistickej spoločnosti, treba, aby robotník bol oveľa vyspelejší než za kapitalizmu, aby bol všestranne vzdelaným človekom. Nahradenie jednostranného výcviku výchovou všestrannou je dejinnou nevyhnutnosťou, predpokladom ďalšieho vývoja spoločnosti. Už v Kapitále je zdôraznené, že technická základňa veľkého priemyslu, ktorý musí socialistická spoločnosť vybudovať, je revolučná. Často sa mení, zdokonaľuje, otvárajú sa nové a nové výrobné oblasti a staré zanikajú.

Z týchto príčin musia sa robotníci preraďovať z jedného výrobného odvetvia do druhého. Aby sa tak mohlo stať bez strát, musia byť pracujúci všestranne pohotoví pre menlivé požiadavky práce.

*) Viď tiež Tvorba 1951, č. 3, str. 65, O výchove mládeže, F. Kahuda.

Výchova robotníkov, vycvičených len pre určitý pracovný výkon, ako sa úmyselne robí za kapitalizmu, je v rozpore s modernou výrobnou technikou. Veď už Engels v „Základoch komunizmu" popisuje, ako sa v socialistickej výrobe budú ľudia nevyhnutne vyvíjať od úzkoprsej odbornosti k všestrannému vzdelaniu. Stanú sa celkom inými ľuďmi, spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, nový vývoj výroby budu jednoducho potrebovať celkom iných ľudí a vytvoria si ich.

Prežívame práve také obdobia rastu nových ľudí. Úderníci a stachanovci, skromní a veľkí bohatieri práce, na ktorých poukázala len nová doba, sú tvorcovia našej slávnej epochy. Na poprednom mieste medzi nimi stoja učitelia obrábania zvýšenou reznou rýchlosťou. Väčšie obrátky točovky zrýchľujú nielen rast produktivity, ale i rast nových ľudí. Dôsledkom toho je, že sa uvoľňujú veľké rezervy výrobnosti.

Zavedením nových metód pri obrábaní kovov podľa sovietskych vzorov môžeme zvýšiť produktivitu našich dielní o 30 až 300%. To je veľký prínos pre zrýchlenie našej cesty k socializmu.

Azda si ani plne neuvedomujeme, aký veľký dar dostávame od pracujúcich Sovietskeho sväzu tým, že môžeme čerpať z ich skúseností. Nástroje, ktorých výskum trvá desaťročia a ktorých vyskúšanie vyžadovalo prekonať tisíce prekážok a vylúčiť tisíce chýb, dávajú nám sovietski ľudia na využitie bratsky, zadarmo. Ukazujú nám nielen technické výsledky, lež aj ľudský rast svojich najlepších pracovníkov, cesty, po ktorých sa dôjde k svetovému prvenstvu a lepšej budúcnosti.

V tejto malej príručke sa soznámime s ukážkami základných nástrojov najprednejších sovietskych stachanovcov, praktikov i vedeckých pracovníkov. Na väčšine týchto nástrojov môžeme študovať celú náuku o strojnom obrábaní. Môžu byť príkladom a smernicou pre našich zlepšovateľov a vynálezcov, Ukazujú dnešný stav vývoja strojného obrábania.

Nebudeme tu preberať všeobecné zásady pre prácu s tvrdými kovmi, ani obrábanie staršími, u nás zvyčajnými normalizovanými

nástrojmi. Tomu sa venujú iné spisy a dielenské normy TOS a tabuľky. Zato uvádzame výber pokrokových a menej známych nástrojov pre bežné i špeciálne práce, ktorých využitím a ďalším zdokonalením môže sa dôjsť k mnohonásobnému prekročeniu noriem a rozvinutiu naozaj novej, stachanovskej technológie.

Skúsenosti ukázaly, že na zvýšenie produktivity práce veľmi prispieva zavedenie komplexných brigád. V takej brigáde sú spojení do tvorivej spolupráce robotníci, majstri a technici, a preto sa jej správne hovorí sdružená, či komplexná brigáda. Brigáda spoločne rieši všetky pracovné otázky, opravuje operácie, šetrí surovinami, zlepšuje organizáciu, plánuje. Tým sa šíria skúsenosti najlepších robotníkov a technikov, rastie produktivita práce. Ušetria sa veľké hodnoty. Komplexná brigáda však plní ešte väčšiu úlohu: vychováva ľudí a urýchľuje ich vzrast. Hľadá a nachádza stále nové a nové rezervy, ľudia myslia, hľadajú, zvyšujú svoju kvalifikáciu. V tom je základný význam komplexnej brigády a prameň úspechov socialistického priemyslu.

„Niekto sa môže pýtať, prečo sa má robotník stále učiť," píše laureát Stalinovej ceny N. Rosijskij nášmu úderníkovi-brúsičovi K. Kizlingovi (viď Rudé právo z 15. júna 1950, str. 3). „Ci mu nestačí ovládať dobre svoju prácu? Nie, nášho sovietskeho robotníka to nemôže nijako uspokojiť. Jeho práca má jasne vyjadrený tvorivý charakter. V jeho práci čoraz jasnejšie vystupujú črty inžinierskej práce a stáva sa stále zrejmejším, ako postupne mizne rozdiel medzi prácou duševnou a telesnou. Tvorivá práca rodí potrebu stále nových a nových znalostí a rastu kultúrnej a tech-nickej úrovne."

„Skôr sa o šikovných robotníkoch hovorievalo, že majú zlaté ruky. Naši robotníci majú tiež zlaté ruky, ale predovšetkým môžeme o nich povedať: majú jasnú hlavu. Zlepšovanie, vynachádzanie, zmeny vo výrobe, to všetko vyžaduje duševnú prácu, znalosť matematiky, vyžaduje to umenie analyzovať a zovšeobecňovať, vyžaduje to široký technický obzor a vysokú kultúrnu úroveň, A preto sa všetci robotníci nášho závodu učia."

SOVIETSKE PRVENSTVO V OBRÁBACEJ TECHNIKE

Priekopnícky spis J. Timeho o rezaní kovov a dreva vyšiel v r. 1870. Bol preložený do francúzštiny a nemčiny a stal sa aj v týchto krajinách základom všetkých ďalších podobných prác. V Rusku potom vydali nové a obsiahle práce o obrábaní K. A. Zvorykin a A. A. Birks v r. 1893. Modernú ruskú školu obrábania založil J. G. Usačev v r. 1915. Prvý na svete preskúmal metalograficky tvorenie triesok. Jeho práce odkopírovali v r. 1928 západní bádatelia a bola to vtedy pre celú západnú vedu nepríjemná situácia, keď sa prišlo na podvod. Sovietski učenci úspešne pokračovali v práci a vytvorili najväčšiu literatúru a vedu na svete o strojnom obrábaní. Novou epochou v teórii rezania je spis V. D. Kuznecova „Fyzika pevného telesa", ktorého III. diel je celý venovaný rezaniu kovov. Takto by sme mohli citovať niekoľko tisíc významných prác, ktorých veľký súpis je napríklad v sovietskej technickej príručke „Mašinostrojenie", 7. a 9. diel, Moskva, Mašgiz 1950. Vedúcim vedeckým pracovníkom vo výrobe tvrdých kovov v SSSR je G. N. Levin.*) V roku 1947 dostala za výskum tvrdých kovov Stalinovu cenu skupina J. Umanskij, A. Nejerson, J. Kovalskij, N. Levin, A. Sudariková. V r. 1948 dostali za obrábanie veľkými rýchlosťami a jeho výskum Stalinove ceny G. Bortkievič, A. Markov, N. Ugolkov, P. Bykov, V. Trutnev, N. Simonovskij, K. Tjutin, J. Čebyšev, R. Denisov.

Vynikajúcimi prácami sa však preslávili aj početní iní novátori, ako A. Krivouchov, J. Bruštejn, V. Jegorov, N. Kozlov a rad nositelov neskorších Stalinových cien (M. N. Larin, J. T. Bielov a iní).

*) Viď A. Chavin, Vývoj rezných rýchlostí, Novyj mir 1949, č. 7, str. 176—205.

Stachanovec Oborotov zaviedol záporné uhly na nužoch pre točovkovanie bandáží vagónových kolies už v v. 1038, teda o päť rokov skôr, než bola táto „novinka" ohlásená z USA. Úderník Gavrilov vydal o tom svoj známy spis „Kakimi rescami ja rabotaju" v r. 1938, zatiaľ čo prvé americké články o negatívnych uhloch vyšly v r. 1943.

Stachanovská norma z r. 1937 predpisuje napr. pre obrábanie ocele, ktorá má tvrdosť 210 Brinella, reznú rýchlosť 70 m za min., pri hĺbke rezu 2 mm a posuve 1 mm na obrátku.

Taylor a stachauovci

Stĺpom západnej vedy o rezaní kovov je Taylor z USA. Vidíme na ňom, ako sa kapitalistická veda i prax už svojou podstatou dostáva do slepej uličky a ako len práca v socializme môže spieť k pokroku. O tom uvedieme pár slov, pretože tieto otázky sú dosť málo známe. Čím sa líši moderná, ruská škola, ktorá učí, ako rezať kovy, od Taylorovho učenia? Taylor pracoval empiricky, pokusne. Nepodarilo sa mu vybudovať vedecky teóriu, nemal zákony, nenašiel všeobecne platné pravidlá. Zaznamenával len výsledky. To je práve najväčšia chyba, lebo len vedecký zákon môže dávať výhľad a smernice pre vývoj techniky. Preto aj u nás z každého vynikajúceho výkonu úderníkov treba vyvodiť správne všeobecné závery, zákony, ktoré sa potom použijú v najširšom meradle na riešenie podobných úloh. Pred odvodením týchto zákonov je použiteľnosť úderníckej pracovnej metódy obmedzená na jediný zvláštny prípad, stáva sa výnimkou namiesto toho, aby bola smernicou.

Mimoriadne zarážajúca je Taylorova nedôvera oproti teórii, Robotník podľa Taylora stojí pri stroji len preto, aby plnil príkazy vedenia.

Sovietski bádatelia založili svoje práce na vede. Je už dávno objasnené, aký význam patrí vede a teórii na ceste ku komunizmu. Je to jeden zo základných nástrojov na zvyšovanie produktivity a blahobytu. To jasne opísal Lenin, položil základy pre dnešnú

mohutnú stavbu sovietskej vedy. Ani u nás by nemohla byť cesta k socializmu úspešná bez vysokého podielu vedy. Pravé vedecké skúmanie zákonov rezania opravuje mnohé staré teórie. Ukážeme si to na niekoľkých príkladoch:

Zastaralý náhľad:

Zväčšenie reznej rýchlosti zmenšuje trvanlivosť nástroja. Tvrdá oceľ sa má obrábať menšou rýchlosťou. Aby stúpla trvanlivosť noža, odporúča sa pri práci mastiť a chladiť nôž aj triesku.

Moderný náhľad:

Trvanlivosť vhodného nástroja sa pri väčších rýchlostiach nezmenšuje.

Na obrábanie tvrdej ocele vhodným nástrojom je lepšia väčšia rýchlosť.

Pri vhodnom nástroji je lepšia práca za sucha, keď je trieska rozžeravená a tým zmäkne.

Geometria ostria nožov

Bude dobre, keď si skôr, než začneme študovať stachanovské nože, zopakujeme názvy uhlov, ktoré vytvárajú tvar ostria. Sú

Obr. 1. Značky na nožoch

Značka	Názov slovenský	Názov ruský
alfa	uhol chrbta	zadnij ugol
beta	uhol ostria	ugol zaostrenia
gamma	uhol čela	perednij ugol
mínus gamma	záporný uhol čela	otričatelnyj perednij ugol
delta	uhol rezu	ugol rezania
kapa (alebo fi)	uhol nastavenia	glavnyj ugol v planie
kapa (alebo fi)	zadný uhol nastavenia	spomagatelnyj ugol \ planie
epsilon	uhol hrotu	ugol pri veršinie v planie
lambdua	uhol sklonu	ugol naklona
alebo t	hľbka rezu	glubina rezania

Obr. 1.

prehľadne uvedené na obr. 1. Potrebujeme taktiež nevyhnutne poznať rusky názov, aby sme mohli sledovať pokrok v sovietskych časopisoch a knihách.

V odbornej literatúre sa používajú bežné značky podľa noriem a nebýva pri nich často bližšie vysvetlenie. Preto musíme všetky tieto značky poznať nazpamäť, lebo ináč by sme nemohli nič študovať.

Príklad:

V gorkovskej automobilke sústružia oceľ, ktorej tvrdosť je 220 stupňov Brinella*), nožom s doštičkou T 30 K 4, ktorý má:

mm, s = 0,06 mm/ot.

Rezná rýchlosť je v = 145 m/min. Nôž, vydrží tri a pol hodiny, produktivita je trojnásobná proti brúseniu. Z týchto údajov si vieme nôž nakresliť a dostávame náčrt podla obr. 2. Ďalej na tomto príklade vidíme, že jemné sústruženie, hladenie veľkou reznou rýchlosťou je oveľa hospodárnejšie než brúsenie.

Po preštudovaní obr. 1 mal by každý čitateľ vedieť nazpamäť prečítať, čo značí horeuvedený riadok údajov na noži. Skúste to sami a kontrolujte:

Uhol čela kladný, 5°; uhol sklonu kladný 5°; uhol nastavenia 90°, nôž reže ako stranový; zadný uhol nastavenia 5°; uhol chrbta 6°, polomer hrotu v pôdoryse 0,4 mm. Hĺbka rezu 0,15 mm, posun noža 0,00 mm na obrátku. Všetky tieto hodnoty sú zakreslené na obr. 2.

*) Tvrdosť sa často meria podľa Brinella zatlačením guľky do materiálu. Podľa priemeru odtlačku, ktorý sa zmeria mikroskopom, nájde sa z tabuliek číslo tvrdosti. Pevnosť ocele sa dostane z čísla tvrdosti násobením asi 0,35. Vyššie spomenutá oceľ má 220. Brinella. teda pevnosť 0,35 x 220 = 77 kg na mm². Drôtik z tejto ocele prierezu 1 mm² by sa pretrhol silou 77 kg.

gamma = 5°, lambda = 5°, fi = 90°, fi1 = 5°, alfa = 6°,

r = 0,4 mm, t = 0,15 mm, s = 0,06 mm/ot.

Obr. 2.

Čo je rezná rýchlosť pri sústružení ?

Je to rýchlosť v m/min. na obvode materiálu v mieste, kde nôž práve reže. Rýchlosť tu dostaneme, keď dráhu v metroch*} delíme časom v minútach, za ktorý bola dráha ubehnutá. Priemer materiálu je napr. 100 mm, t. j. 0,1 m. Obvod v tom mieste je

PI * priemer = 3,14 * 0,1 = 0,314 metrov.

Ak má materiál 1000 obrátok za minútu, je obvodová čiže rezná rýchlosť 0,314 x 1000 = 314 metrov za minútu.

*) Populárne povedané: dĺžku odrezanuj triesky.

Príklad:

Stachanovec Bykov, laureát Stalinovej ceny obrába oceľové hriadele v priemere 120,5 mm (t. j. 0,1205 m) reznou rýchlosťou 1138 m za minútu. Ako rýchle beží jeho točovka?

Obvod obrábaného hriadela je 3,14 x 0,1205 = 0,379 metrov. Teda hociktorý bod na obvode hriadeľa za jednu obrátku vykoná cestu 0,379 m. Počet obrátok za minútu, na ubehnutie cesty 1138 m, je

1138 : 0,379= 3000 obr./min.

Súdruh Bykov naozaj pracuje 3000 obrátkami za minútu.

Tento jednoduchý výpočet nám tiež dokazuje, že robotník potrebuje pri svojej práci výpočty, zrejme dobrú teóriu, ktorou podoprie svoju prax a kontroluje ju.

Čo znamená názov „veľké rýchlosti obrábania?"

Význam pojmu „veľké rýchlosti obrábania" sa veľmi rýchle mení. Roku 1946 pod pojmom „veľké rýchlosti" aj v SSSR rozumeli rezanie rýchlosťou 40 až 70 m za minútu pri obrábaní mäkkej ocele. 21. februára 1948 G. Bortkievič z Leningradu dosiahol rýchlosť 700 m/min. a splnil dennú normu na 1296%. Tým sa naraz zvýšily rezné rýchlosti desaťnásobne. Začiatkom roku 1948 boly tieto veľké rýchlosti novotárstvom.

Uprostred r. 1948 už boly bývalé „veľké" rýchlosti (40 až 70 m/min. na oceli) z roku 1946 zpiatočníctvom.

Ešte z r. 1948 stal sa Bortk evič učiteľom najlepších stachanovcov -sústružníkov z celého Sväzu. Schádzali sa na jeho prednášky a k jeho stroju a tam sa priamo na práci učili žiaci od majstra a majster od žiakov.

Význam obrábania zvýšenou rýchlosťou je každému zrejmý, zvýši sa tým výkon pri dnešnom strojnom zariadení, rastie produktivita práce. Stroje sú jednoducho prinútené, aby pracovaly lepšie, väčšia rezná rýchlosť je najdôležitejším prostriedkom na zvýšenie výkonov obrábacích strojov. Nové. konštrukcie strojov (to platí najmä pre frézovačky) môžu však nielen zvyšovať výkon, ale predovšetkým tiež usporit až 50% tvrdých kovov. To je pre naše hospodárstvo veľmi významné, pretože kobalt, volfrám a titán do tvrdých kovov sú veľmi vzácne.

Na úsporné hospodárenie tvrdými kovmi treba dôrazne upozorniť. Strojné obrábanie kovov je oveľa složitejším dejom, než sa na prvý pohľad vidí. Dokazujú to stovky a tisícky obsiahlych vedeckých štúdii zo SSSR. Preto je chybou, keď sa výsledok jednej skúšky zovšeobecňuje. Pri debate o strojnom obrábaní nakoniec všetci majú niekedy pravdu, i ked si odporujú ale len v určitých prípadoch. Vezmime len otázku, aký vplyv má pruženie alebo chvenie nástroja na jeho výkon. Ani toto obávané chvenie nie je len jedno, a nie je vždycky škodlivé, Naopak, pri preštudovaní mnoho druhov chvenia sa zistilo, že niektoré je škodlivé a iné osožné. Teda môže vzniknúť chvenie, ktoré podporuje rezanie triesky, alebo iné chvenie, ktoré podporuje zničenie noža*).

Tvrdé kovy čiže spiekané karbidy.

Nástrojovú ocel vedeli vyrábať starí Číňania už tisíc rokov pred Kristom. Ešte pred pol storočím bola jediným materiálom na nože a ostatné nástroje na obrábanie. Veľkým pokrokom bol vynález rýchloreznej ocele, ktorá znášala rýchlosť až štyri razy väčšiu než nástrojová. Najväčším vynálezom v strojnom obrábaní je však objav tvrdých kovov asi z r. 1923, ktorými sa môže rezať desať ráz rýchlejšie než rýchloreznou oceľou. Tieto tvrdé kovy vyrába u nás Poldina huta v dvoch základných druhoch:

*) Najnovšie vedecké pokusy zistily pri rezaní (i druhov chvenia. z toho 3 škodlivé a 3 užitočne.

kovy značiek diadur G1, G2, G3, H1, H2 používajú sa na liaťinu, umelé hmoty, sklo a podobné materiále, kovy značiek diadur Fl, S1, S2, S3 sú na oceľ.

Tvrdé kovy sa vyrábajú lisovaním vysokým tlakom a zvláštnym spekaním (tzv. „situovaním" ako v keramike) z práškových karbidov (= slúčenín s uhlíkom) ťažkotaviteľných kovov, najmä volfrámu, titánu. Preto sa im tiež najnovšie hovorí „spiekané karbidy". Pretože spiekaný karbid je drahý, bolo by nehospodárne robiť z neho celý nôž, Vyrábajú sa len malé normalizované doštičky, ktoré pripájame na tvrdo, hoci meďou, alebo ešte lepšie, priskrutkujeme prílnžkou na čele noža.

Rozdiel medzi pripájanou a priskrutkovanou doštičkou tvrdého kovu na čele noža ukazuje obr. 3-4. Skúšky dokazujú, že priskrutkované doštičky sú niekedy výhodnejšie než pripájané, protože doštička sa teplom pri spájaní môže poškodiť. Priskrntkovaná doštička musí byť dobré uložená a opretá. aby sa neuvoľňovala. Doštička je tak brúsená, že môže rezať všetkými štyrmi hrotmi po otočení, keď sa jeden hrot otupí,

Na obr. 3 je nakreslený nôž úderníka

Obr. 3.

Svobodu, ktorý rezal prerušované plochy na výkovkoch z ocele, pevnosti 80 - 100 kg/mm². Doštička bola z tvrdého kuvu S1, mala záporný uhol -15° až -25° podľa tvrdosti materiálu (kreslený je -15°). Maximálna rezná rýchlosť je 629 m/min. pri posuve 0,35 mm/obr. Podrobnosti sú v II. vydani brošúry V. Svobodu: „Ako som splnil päťročnicu za jeden rok", Praha, Práce, 1951. Na obr. 4 sú nakreslené uberáky na oceľ.

Obr. 4.

Mechanicky pripínané doštičky z tvrdých kovov používajú sa stále častejšie, pretože majú početné výhody. Príklad takéhoto osvedčeného noža Ing. Barsova a Fesenka zo závodu „Frezer" je na obr. 5 (podľa spisu N. N. Pukov: Rezervy instrumentalnovo chozjajstva mašinostroiteľnovo zavoda", Mašgiz 1950, str, 96). Doštička je pridržaná podložkou a skrutkou. Aby sa doštička mohla trochu posunovať, opora je nastaviteľná, a dosadá do zúbkov. Tým sa môže využiť väčší kus doštičky Pre ostrenie sa doštička sberá s držiaka. Aj túto doštičku ľahko upravíme, aby sa mohla raz

Obr. 5.

obracať, prípadne v ľavom držiaku ešte dva razy. Iný spôsob úpravy nožov s pripnutými doštičkami ukazuje obr. 6-7.

Obr. 6. Obr. 7.

Obr. 4. Uberáky na oceľ, opatrené doštičkami z tvrdých kovov, pridržovanými mechanicky podľa spisu G. A. Pries: Skorostnoje rezanije metallov, Moskva Mašgiz, 1950, str. 71. Držiaky i pripínacie príložky sú kalené. Najmä konštrukcia vpravo sa dobre osvedčila

vo veľkej strojární v Kijeve. Skrutka len drží príložku v určitej polohe. Doštička tvrdého kovu sa pripína, na suporte silnými skrutkami, ktoré tlačia, na príložku a tým pripínajú nôž. Okraj príložky je súčasne lámacou hranou triesok.

Obr. 5. Pripínanie doštičky tvrdého kovu na držiak. Pri ostrení doštičky sa držiak nesníma, uvoľňuje sa len doštička. Hlavné výhody pripínaných doštičiek sú: doštička sa netrhá tým, že sa rozťahuje teplom menej než oceľ držiaka. Priskrutkovaná doštička znesie väčší počet ostrení než pripájaná, preto zavedenie pripínaných doštičiek šetrí tvrdý kov. Ostrenie nožov je rýchlejšie a dokonalejšie. Sníži sa aj počet držiakov, pretože ten istý držiak je vhodný pre rôzne doštičky.

Obr. 6-7. Nože s pripnutým kolíkom z tvrdého kovu. Dokonalo využijú skoro celý kolík kovu, pripevnenie neprekáža odchodu triesky. V úprave 1. je kolík opretý o skrutky a tlačený dolu len trieskou. Je súci pre ľahké práce a pre hľadenie. V úprave 2. je držiak rozrezaný a sviera kolík tiež so strán. Tento nôž je vhodný i na ťažké práce.

Užitočná tabuľka: sovietske a naše tvrdékovy

Sovietske značky tvrdých kovov treba stále doplňovať, pretože vývoj prudko napreduje. Určité značky sa však predsa ustálily a môžeme ich porovnávať s našimi. To má veľký význam pri štúdiu sovietskych brošúr: vidíme hneď, akým asi nožom boly výsledky dosiahnuté.

Sovietska norma,*)	Československá norma
nová stará	značka označenie kovu farbou
T21K8 & 21 alebo T21VK7	Fl sivá na oceľ
T15K6 & 15 alebo T15VK7	S1 ružová na oceľ
	S2 oranžová na oceľ
T5K6 & 5	S3 karmínovočervená na oceľ

*) T značí titan, K kobalt, V volfrám, číslo značí percento karbidu. Kov T 5 K 10 má 5% karbidu titánu, 10% kobaltu, teda 85% karbidu volfrámu. Kov V K 6 má 6% kobaltu a ostatných 94% karbidu volfrámu.

Sovietska norma	Čéskoslovenská norma
nová stará	značka označenie kovu farbou
VK6 PE6	G1 bledomodrá na liatinu
VK12 PE12 alebo VK10	G2 hnedý oker na liatinu
VK3 PE3	G3 čierna na liatinu
VK8 PE8	H2 žltá na liatinu
VK6T	H1 ultramarín na liatinu

Mnoho značiek tvrdých kovov z SSSR (napr. T30K4) sa nemôže priamo porovnávať s našimi, lebo majú iné složenie a vlastnosti. Napríklad na liatiny a tvrdé farebné kovy sú najlepšie značky VK6 = PEH6, VK12 = PEH12 a i. Novší tvrdý kov Ti4K8 alebo T15K6 má pri práci asi dva až tri razy väčšiu trvanlivosť než T5K10, lebo pri rovnomernej trieske a rovnakej trvanlivosti môže pracovať rýchlosťou 25-30%, väčšou než T5K10.

Tvrdý kov VK2 znesie pri rovnakej trvanlivosti o 30 až 40% väčšiu rýchlosť než kov VK8 (náš H2). Pre rýchlosti nad 150m/ min. je vhodnejší kov VK2.

Samotné vyššie rýchlosti nedostačujú

Zvýšenie reznej rýchlosti nie je jediným kľúčom k väčšej produktivite. Preto si nesmieme myslieť, že stačí na stroji nastaiviť nejaké nové čarovné väčšie rýchlosti a záporné uhly a už je problém produktivity vyriešený. Cesta k najvyšším cieľom nie je taká ľahká. Najskôr taký mechanicky urobený pokus vedie k neúspechu. Treba sa tiež postarať o prípravu nástrojov a strojov a o slučovanie operácií, o prísun materiálu, teda aj o organizačné zmeny. Vtom nám práve najviac môže pomáhať výmena skúseností. Zavedením veľkých rezných rýchlostí vznikajú nové pracovné a výrobné podmienky, ktoré vyžadujú a vytvárajú i nových ľudí. Musí sa zvýšiť znalosť teórie, sústrediť sa na rozvážnu prácu a na jej prípravu. Treba vymyslieť nové pripínacie, pracovné a dopravné pomôcky, v podstate teda riešiť naraz celý rad nových problémov, ktoré samy vyrastajú.

Pre zavedenie rýchlostných metód obrábania je potrebné:

1. modernizovať stroje,

2. poznať novú geometriu ostria, tiež vzhľadom na odchod triesky,

3. organizovať ústrednú výdajňu a brusiareň nožov,

4. prideľovať prácu v sériách na určitý stroj a určitému robotníkovi,

5. plánovať výrobu až na pracovisko,

6. zlepšiť automatizáciu práce, pripínania a obsluhy strojov,

7. snížiť stratové časy,

8. zvýšiť politickú a technickú úroveň robotníkov a sraďovačov.

Napríklad na skrátenie stratových časov veľmi prispieva mechanické alebo elektrické vypínanie posuvov. Pri obrábaní veľkou rýchlosťou je posuv ľahko 10 mm za sekundu. Aby nôž nenarazil na čelnú plochu, robotník často predčasne vypne posuv a dotiahne ručne. To je veľká strata, lebo úpravou samočinného vypínania posuvu s presnosťou na 0,1 mm skráti sa pri obrábaní odstupňovaných hriadeľov pracovný čas až o 40%. Popis sovietskej úpravy tohto prístroja uvádza časopis Stanki i instrumenti, 1949, č. 6. Z našich je napr. na celom svete veľmi známa vypínacia skrinka na sústruhoch Škoda SUR.

Zavedenie tvrdých kovov do výroby je jednou z najlepšíoh ciest k zvýšeniu produktivity obrábacích strojov. Po krátkej inštrukcii sa zvýši výkon každého, i staršieho sústruhu aspoň o 25%. Stroj, stavaný pre prácu s tvrdými kovmi, má výkon asi 10 ráz väčší než rozmerove rovnako veľký stroj staršej konštrukcie.

Ak sledujeme rekordné výkony stachanovcov, poznáme, že najlepšie výsledky dosiahli:

a) zavedením tvrdých kovov, t. j. zlepšením geometrie ostria nástrojov a zvýšením rýchlosti,

b) organizačnými zmenami v práci.

Pretože nôž s tvrdým kovom je asi 4 razy drahší než rýchlorezný, veľmi mnoho záleží na úvodnej inštrukcii, ako sa ním má pracovať. V tom je dôležité poslanie referenta pre tvrdé kovy a vysoké rezné rýchlosti. Zo skúsenosti je známe, že pri neorganizovanom zavádzaní tvrdých kovov (bez inštruktáže) sa mnoho nožov poškodí. Preto treba robotníctvo í technikov školiť, aby presne vedeli, ako postupovať. Samotné školenie však nestačí, treba aj v ľuďoch vychovať dobrú vôľu, smysel pre sebadisciplínu, aby sa riadili presne doterajšími skúsenosťami, ktoré sú pre hospodárne obrábanie nevyhnutne potrebné. Tvrdé kovy, vedúce k vysokým rýchlostiam, vyžadujú bezpodmienečne disciplinovaných a mysliacich robotníkov, technikov i vedúcich. Nečakáme s ich zavádzaním na nové stroje, ale schopného sústružníka vymenujeme za referenta pre tvrdé kovy, aby školil ostatných a zaistil zavedenie potrebných organizačných zmien.

O zvyšovaní produktivity pri rezaní kovov hovorí prof. Dr. N. Larin, nositeľ Stalinovej ceny, v prednáške „Skorostnoje re-zanije metallov", r. 1950:

„Pre trvanlivosť rezných nástrojov je najvýhodnejšie zväčšiť hrúbku triesky, pretože zvýšenie reznej rýchlosti zaviní aj zvýšené opotrebovanie. Mimoriadne dobré výsledky možno dosiahnuť pri sústružení a frézovaní liatiny. Početné príčiny bránia zvyšovaniu produktivity zväčšením hrúbky triesky. Môžeme však zvýšiť produktivitu ešte jedným spôsobom, zvýšením reznej rýchlosti."

To bolo práve umožnené až zavedením tvrdých kovov a preštudovaním najvhodnejších podmienok ich práce. Je prirodzené, že ťažisko týchto výskumov je v Sovietskom sväze, v krajine s najpokročilejšou výrobnou technikou.

Ostrenie nožov s tvrdými kovmi

Ostrenie vyžaduje osobitné zariadenie, preto v dobre organizovaných dielňach si robotník nebrúsi nože sám. Na to je zariadená nástrojáreň, kde majú nielen špeciálne brúsky, ale aj mikroskopy na hľadanie trhliniek na ostriach*): v poslednom čase majú aj

*) Nôž s trhlinkami treba vyradiť a opravit obrúsením, lebo by sa ľahko odlúpilo ostrie pri práci.

prístroje na elektrolytické ostrenie a obrábanie tvrdých kovov elektrickou iskrou. Obyčajný brús sa nehodí na brúsenie tvrdých kovov.

Mimoriadne dôležité je dokonalé vylapovanie čela noža, po ktorom odbieha trieska. Lapuje sa tak, že najväčšia drsnosť nemá prestúpiť hĺbku 0,001 mm. Dokonale lapovaný nôž mal výkon až 20 ráz väčší než len brúsený. Lapuje sa bakelitovým kotúčom s diamantovým práškom, zvláštnymi brúsmi z karborunda, karbidu kremíka čiže sicíliumkarbidu karbidom, bóru v prášku ná liatinových kotúčoch, elektrolyticky doskou z nehrdzavejúcej ocele a práškom karbidu bóru, ale aj prudkým prúdom pary s brúsnym práškom a pod.

Pretože lapovanie nožov má veľký význam, zmienime sa o ňom trochu podrobnejšie. Nože totiž nelapuje len nástrojáreň pri ostrení, ako sme to vyššie spomenuli, ale aj robotník pri práci. Len čo sa na noži ukazujú stopy otupenia, vyleští sústružník ostrie ručným brúsikom (kamienkom) tak, že nôž nesníme so suportu, podľa obr. 8. Kamienok drží tak, aby ležal na celej leštenej ploche, nepoškodil ostrie a hladil plochu tým smerom, ktorým beží trieska.

Trvanlivosť noža sa tým značne predlžuje. Než nôž vyberieme a znova ostríme, môže sa také leštenie kamienkom niekoľko ráz opakovať. Potom stačí na lapovanie niekoľko pevných, rovných ťahov kamienkom, aby sa vyhladil zdrsnený povrch.

Brúsiaci kamienok má napr. na jednej strane zrno 320, na druhej 400. Občas kamienok zarovnáme brúsením na rovnej kovovej doske, posypanej práškom karbidu asi rovnakej zrnitosti, ako je zrnko kamienka, chladené vodou.

Obr. 8,

Skúsenosť ukázala, že trvanlivosť nožov na hrubovanie ocele sa značne zvýši, keď reznú hranu srazíme ručným brúskom pod 45°, obr. 9, aby vznikla ploška, široká asi 0,1 mm. Celkom ostré

ostrie by sa pri obrábaní ocele porušovalo okovinami i väčšími trieskami. Vhodný kamienok má rozmery 6 x 20 x 100 mm, zrno 280, tvrdosť N je z karbidu kremíka. Pri nožoch na liatinu, hliník a ostatné materiále nechávame ostrie ostré. Dlhšie vydrží a dáva lepší povrch.

Chemieko-mechanické ostrenie je jeden z najväčších triumfov sovietskej vedy. Stroj je v podstate veľmi jednoduchý. Vo vaničke z nehrdzavejúcej ocele, v ktorej je niekoľko centimetrov elektrolytu (roztok solí striebra, medi alebo ortuti, napr. CuS0₄ v koncentrácii 20%, teplý 40°), otáča sa vodorovná doska priemeru asi 40 cm z nehrdzavejúcej ocele, obvodovou rýchlosťou asi 1,5 m/sec. Na dosku sa nanesie brúsiaca pasta, hoci karbid bóru, zrnitosti 60. Nože sa pripnú na jednoduchý držiak (viac nožov naraz), aby boly postavené vhodne šikmo a ležaly brúsenými ploškami tvrdého kovu na doske. Držiak je spojený páčkou, ktorá ním kýva po doske. Jeden robotník obslúžinajmenej 10 týchto strojov a ostrí tak asi 60 nožov naraz. Nevyžaduje to mimoriadnu kvalifikáciu, ani opatrnosť, nože sa nepokazia*).

*) Viď. sborník Mašinostrojenie, diel 7, Moskva, Mašgiz 1949. 22

Obr. 9.

Početní sovietski stachanovci obšírne popisujú, akou veľkou prácou bolo pri zavádzaní tvrdých kovov, kým sa robotníci odučili sami si ostriť nože. O nevyhnutnosti ústrednej, vedecky vystrojenej brusiarne ich najlepšie presvedčila skúsenosť, že nôž z brusiarne vydrží dlhšie než nôž, ktorý si naostrili sami. Preto na začiatku smeny dostáva robotník- už naostrené nože na celú smenu, prípadne si ich vymení za otupené. Potom treba rozlišovať otupenie ostria od poškodenia, viď Adolf Vacek - Dr. J. Korecký, „Řezné nástroje s tvrdými kovy s příklady nástroju sovětských stachanovcú", Praha, Práce 1951.

Ostrie nožov chránime proti poškodeniu klobúčikmi z tvrdej lepenky, vyloženými papierovou vatou, alebo ešte lepšie namáčaním do roztavenej plastickej hmoty. Tak vznikne pružný povlak, ktorý nelipne na ostrí, môže sa sňať po natrhnutí alebo narezaní a znovu nasadiť. I keď spadne nôž s povlakom ostrím na dlaždicovú dlážku, náraz sa stlmí a ostrie sa nepoškodí.

Predpis pre hmotu ,na chránenie nástrojov:

V plechovej, železnej alebo smaltovanej nádobe zohrejeme na elektrickom variči 750 g dobrého hustejšieho strojného oleja a 1900 g dibutylftalátu (t. j. hustá tekutina, používaná ako mäkčidlo pri výrobe lakov) na teplotu 220°C (meriame ju teplomerom). Po častiach pridávame 2350 g etylcelulózy (t. j. žltá rohovitá hmota v kúskoch alebo drobných kockách) za stáleho miešania. Vznikne tekutina, ktorá má farbu a hustotu ako rozohriaty med. Nástroje, očistené len od prachu a špiny, nie od mastnoty, sa do tekutiny ponoria ostrím a hneď sa vytiahnu, podľa obr. 10.

Obr. 10.

Na ostrí sa vytvorí hrubší pružný povlak, ktorý po vychladnutí vypocuje na kove olej, takže hmota neprilipne a nástroj sa konzervuje. Hrúbka povlaku sa spravuje podľa toho, či ponorujeme nástroje chladné, alebo mierne ohriate. Nikdy však nesmieme prehrievať taveninu.

Po skončení práce necháme hmotu vychladnúť. Stuhne, môže sa však ľubovoľne kedykoľvek roztaviť opatrným ohriatím nad 200°. Tiež sňaté klobúčiky, keď sa nepoužívajú trvale, môžu sa znovu vrátiť do hmoty a roztaviť.

Nože ukladáme na prenášanie najlepšie do drevených škatuliek vo vhodných súpravách (obr. 11). V skladištiach bývajú nože urovnané ostrím dozadu na poličkách, aby bolo vidieť farebné označenie na koncoch nožov.

O tejto ochrane ostrí sa osobitne zmieňujeme, pretože i nepatrné poškodenie ostria, ktoré nie je okom ani viditeľné, môže byť začiatkom rýchleho porušenia a sníži podstatne životnosť noža.

Obr. 11.

Zápore (negatívne) uhly na čele noža

Tri základné tvarý ostria, a príslušné rezné rýchlosti pri obrábaní ocele ukazuje obr. 12-14. Môžeme na ňom sledovať aj vývoj uhlov na ostriach.

Starší typ noža na obr. 12, bežný asi do r. 1936, ktorý sa v určitých prípadoch ešte používa, mal kladný uhol čela +8°. Trieska sa niekedy láme o výstupok, nazvaný lámacia hrana triesok. S takýmito nožmi pracovali sovietski stachanovci ( gamma = +8° až 0°)

Gavrilov, Oborntov, Lichoradov už v r. 1936 reznou rýchlosťou cez 100 m/min. Nôž so záporným uhlom, nakreslený na obr. 13, znamenal veľký prevrat. Záporný uhol spevňuje najmä ostrie, preto má význam najmä pri prerušovanom reze. Je nevyhnutné rezať veľkou rýchlosťou. Trieska je žeravá, obrobený povrch je chladný, lesklý

Obr. 12.

Obr. 13.

ako po brúsení, prosný. Nôž vydrží dlhšie než s kladným uhlom čela, Stachanovský nôž, nakreslený na obr. 14, má na čele záostrie „z", široké asi 0,8 posuvu. Pri posuve, napr. s = 0,5 mm/obr., je šírka z = 0,4 mm. Za zaostrím je žliabok polomeru, napr. 2 mm. Záostrie i žliabok sú veľmi dokonale vypracované a lapované. Pri vedeckých pokusoch

Obr. 14.

sa takýmito nožmi rezala oceľ rýchlosťou vyše 2000 m za min.*)

Na niektorých prácach sa osvedčily i veľké záporné uhly, napr. podľa obr. 15 (viď tiež obr. 9). Hladiaci nôž na prerušovaný rez na oceli má tu záporný uhol -45°. Na prvý pohľad sa zdá nemožné, že tento nôž vôbec nereže. Obyčajná skúška však ukáže, že pri dostatočne veľkej rýchlosti reže výborne a obrobená plocha je hladká aj presná. Pri ostrí je vybrúsená šikmá lámacia hrana triesok. Týmto nožom bol sústruhovaný povrch veľkých svarovaných bubnov (prerušovaný rez) rýchlosťou 250 m/min. za sucha.

Sovietski stachanovci i vedeckí pracovníci sa stavajú k všeobecnému používaniu záporných uhlov na nožoch prísne kriticky. Taktiež stachanovec Býkov vysvetlil našim pracujúcim pri svojej poslednej návšteve v apríli 1951, že pre najvyššie rezné rýchlosti

*) Stachanovec P. Býkov oznamuje v liste našim robotníkom z 27. II. 1951, že dosiahol reznú rýchlosť 2400 m/min. Pri pokusoch v Škodovke sa prekročilo 1600 m/min. (úderník Čížek).

používa normálny nôž a záporný uhol sa používa len pre prerušovaný rez, aby spevnil ostrie (viď prejav úderníka J. Veselého zo Škodovky, Smíchov, Lidové noviny z 13. 5. 1951, s. 2). To je napokon príznačný rozdiel proti barnumskej rekláme, s ktorou túto „novinku" hlásali z USA asi v r. 1943. Len na ukážku tu citujeme dva hlasy, vedca a stachanovca.

1. Prof. M. N. Larin, laureát Stalinovej ceny, v brošúre „Skorostnoje rezanie metallov", Moskva, Pravda 1950 (prednáška v Ústrednej čitárni Spoločnosti pre rozširovanie technických a vedeckých znalostí):

„Musíme nevyhnutne poznamenať, že v praxi sa používajú nástroje so záporným čelným uhlom často celkom nesprávne. Je to preto, že niektorí robotníci majú sklon pripisovať zápornému uhlu čela akési magické vlastnosti, ktoré vraj majú za následok zvýšenie produktivity rezania. V podstate však záporný uhol čela slúži najmä na spevnenie ostria a na vytvorenie takých podmienok, ktoré sú potrebné pre obrábanie so zvýšenou akosťou povrchu. Nástroje so zápornými uhlami majú podstatné nedostatky. Vyžadujú vysokú radiálnu i týčnicovú reznú silu, zvýšenie príkonu a použitie drahých obrábacích strojov s väčším výkonom a obrátkami."

„Preto záporné uhly čela sa majú použiť len pri obrábaní ocele s vysokou pevnosťou, vyššou než 80 kg/mm², keď je skutočne potrebné spevnenie ostria. Pri obrábaní ocelí, ktorých pevnosť je menšia než 80 kg/mm², majú sa používať rezné nástroje s kladnými uhlami čela, spevnené záostrím s uhlom -10° v šírke nie viac než dva posuvy na obrátku."

Početnými praktickými skúškami sa zistilo, že záporný čelný uhol môže byť osožný pri nástrojoch z dnešných tvrdých kovov, používaných pri veľkých rýchlostiach. Až budú tvrdé kovy zdokonalené, bude sa značne meniť i tvar ostrí nožov. Zatiaľ stále platí pravidlo, že záporné uhly predovšetkým spevňujú ostrie, osvedčia sa teda tam, kde je toto spevnenie potrebné.

Druhý citát práce vynikajúceho praktika:

2. J. T. Bielov, laureát Stalinovej ceny, v brošúre „Stachanovskij učastok skorostnych metodov rezania metallov", Moskva, Pravda 1950: „Nie je to tak dávno, čo mnohí súdruhovia si mysleli, že obrábanie veľkými rýchlosťami je možné len nožmi so zápornými uhlami. Pokusy mi dokázaly, že také nože majú rad nedostatkov, ktoré zaviňujú, že nie sú vždy výhodné (napr. obrábanie čapov menšieho priemeru na stredných točovkách.) Potrebujú o 25-30% väčší príkon. Vznikajú veľké radiálne sily, z toho vibrácie obrábanej súčasti. Najlepšie sú nože so zaostrím, za ktorým je žliabok a potom kladný uhol čela +gamma = 8° až 12°. Záporné uhly sa osved-čily pri silnejších strojoch, napr. pri obrábaní výkovkov."

PRÍKLADY NOŽOV SOVIETSKYCH STACHANOVCOV

Tieto ukážky nožov sú vybrané zo sovietskej literatúry stacha-novskej a vedeckej. Všetky boly prekreslené tak, aby obrázky získaly jednotný ráz a boly názornejšie. Bolo to nevyhnutné tiež preto, že sovietska norma technického kreslenia sa značne líši od našich noriem. Rozmery sú (ako vždy v strojníctve) v milimetroch.

Obr. 16. Nôž G. Bortkieviča, sústružníka zo Sverdlovovho závodu v Leningrade. Obrábal už pred viac rokmi složité osadené hriadele reznou rýchlosťou 650 m/min. Doštičku na ostrí mal z tvrdého kovu

Obr, 16.

T15K6, čo zodpovedá našej značke S1. Sústružník Golovkin zo závodu Boľševik zlepšil lapovaním ostrie a malými úpravami Bortkievičov rekord tak, že seriove obrábal oceľové čapy rýchlosťou 810 m/min. Zvláštnosťou je záostrie pred žliabkom na čele, široké len asi ako posuv (niekedy lepšie vyhovovala šírka 0,8 posuvu).

Bortkievičova norma pri seriovej výrobe:
Ocel pevnosti 80 80 60	kg/mm²
Rezná rýchlosť 700 540 420	m/min.,
Hĺbka rezu 1,8 2,0 2,5	mm
Posuv noža 0,22 0,22 0,18	mm/obr.

Pri mnohých prácach a skúškach prestúpil Bortkievič rýchlosť 1200 m/min, Pracuje síce na normálnom rýohlobežnom sústruhu ale príprave stroja venoval veľkú starostlivosť. Pre základ vykopal jamu, hlbokú 2,30 m. Najprv tam ubil dve vrstvy silných dubových brvien, položených krížom cez seba, Na nich postavil betónový základ, vysoký 180 cm, na ktorý sa sústruh dokonale pripevnil.

Okolo základu bola medzera 20 cm široká, vyplnená smesou popola a rašeliny. Vreteno stroja bolo potom čo najstarostlivejšie vyvážené, ložiská a suporty boly vyregulované tak, aby nemalý vôľu. Pravda, z toho nevyplýva, že každý sústruh pre prácu s veľkou rýchlosťou musí mať taký mohutný základ. Skôr je tento pokus ukážkou, ako zodpovedne začínal súdruh Bortkievič svoju úlohu a ako naozaj s vedeckou dôkladnosťou vylučoval všetky vplyvy, ktoré by mohly ohroziť zdar celého diela.

Ostrie, spevnené záporným uhlom, znáša najväčšie rýchlosti, najmä na prerušovanom reze, kde nie je stále v zábere, a preto sa lepšie ochladzuje. V popise svojej práce Bortkievič obsiahle vysvetľuje, akú starostlivosť venoval vymedzeniu chvenia (viď sborník Na vysokich skorostiaoh, Moskva 1949). Práca sa nedarila, dokiaľ nebol sústruh izolovaný od okolia, ako sme hore popísali, aby sa na nôž a vreteno neprenášalo chvenie okolitých strojov (najmä frézovačiek). Mnoho záleží aj na pevnom pripnuti obrobku. Hrot stavia Bortkievič 0,6 až 1 mm pod stred, čím zmenší chvenie.

Po poradách stachanovcov Bortkievič vždy varuje súdruhov, aby nevykonávať zmeny vo výrobe hneď, len čo sa zjaví nejaká myšlienka. Radí vec si premyslieť („Nebuď lenivý pozrieť do knihy, snaž sa preskúmať aj iné variácie. Dva razy mier a raz páľ, toho sa držím").

„Neviem si predstaviť stachanovca, ktorý by nečítal knihy a dennú tlač, a to nielen tie, ktoré sú úzko späté s jeho povolaním," končí Bortkievič výklad o svojej práci*).

Obr. 17. Nôž P. Bykova, sústružníka z moskovskej továrne na stavbu brúsiacich strojov. Obrábal ním oceľ rýchlosťou 300 až 800 m za min., pri hĺbke rezu 1,5 až 2 mm. Posuv na obrátku bol 0,5 až 1,5 mm. Doštička na ostrí z tvrdého kovu T15K6 alebo T30K4 (to je asi ako náš S1 a F1). Záostrie na čele je pre mäkkú

*) Podrobný popis a rozbor Bortkievičovej pracovnej metódy v spise E. D. Terman - M. M. Turin, Skorostnoje metody roboty tokarja Bort-kieviča, Metalurgizdat 1948.

Obr. 17.

oceľ, široké a = 0,5 mm, žliabok je hlboký h = cca 0,2 mm. Pre tvrdú oceľ je šírka záostria a = 1 až 1,5 mm, hĺbka žliabku h = 0,5 mm. Mimoriadny dôraz sa kladie na dokonalé lapovanie ostria. Roku 1948 už pracovali Bykov a jeho žiaci v hromadnej výrobe, rýchlosťou 1138 metrov za min., pri hĺbke rezu 10 až 12 mm, s posuvom 0,5 až 0,8 mm na obrátku. Už r. 1946 bola pri celom rade operácií v seriovej výrobe obrábacích strojov zavedená nová, staehanovská norma 600 až 800 m za min. a začalo sa s úpravami sústruhu pre rýchlosti vyše 1000 m za min.

Bykov prvý rozšíril obrábanie veľkými rýchlosťami aj na veľké stroje, najmä lícne sústruhy a karusely. Liata oceľ, priemeru 540 mm, bola sústružená 500 obr./min., teda reznou rýchlosťou 848 m za min. Hĺbka rezu bola 10 až 12 mm, posuv 0,5 až 0,8 mm na obrátku. Inokedy bola sústruhovaná oceľ pri posuve 1 mm/obr. pri hĺbke rezu 15 mm.

Je zaujímavé, že Bykov nikdy nepoužíval záporné čelné uhly, vždy vybrúsil na nožoch malý kladný uhol. Prihovára sa za kladné uhly (viď sborník ,,Na vysokich skorostiach", Moskva, 1949). Dávajú pokojnejší chod, trieska nebeží smerom hore ako pri záporných uhloch, nôž sa menej ohrieva a obrobky sú presnejšie. Bykovovi vydržia nože 90 až 120 min. pri rýchlostiach 600 až 800 m/min. Žliabok na čele je veľmi dôležitý, aby trieska, bežala na bok. „Stály boj sústružníka s trieskou človeka veľmi unavuje," píše Bykov.

S rastúcou popularitou, najmä, po zvolení za poslanca do Najvyššieho sovietu SSSR, žiadajú robotníci často Bykova o radu a chcú od neho nože, aké on používa, aby im išla práca rovnako dobre. „To je chyba," píše Bykov, „nože síce môžu dostať, ale k obrábaniu veľkými rýchlosťami majú ešte veľmi ďaleko." Obsiahlo potom zdôrazňuje požiadavku najvyššej odbornej kvalifikácie robotníkov.

Za 3 roky splnil Bykov 17 ročných noriem, vo februári 1951 vyhotovuje už úlohy na r. 1972 a dosiahol už rezné rýchlosti 2400 m za min. Pre takúto prácu potrebuje len jednoduché sústružnícke úkony. Preto často obrobky sníma a znova pripína. Aby tým neutrpela presnosť, má dokonale vyvážené a vyregulované skľučovadlo. Súčasť, ktorú by normálny sústružník opracoval na dve pripnutia, obrába Bykov na 8 pripnutí, ale stále sa to ešte vyplatí.

V predvečer 23. februára 1951 napísal Bykov krásny list našim robotníkom. Zdôrazňuje v ňom význam komplexnej, brigády robotníkov a inžinierov pre zlepšenie práce. „Komplexnú brigádu," volajú u nás nie nadarmo trvalo účinkujúcou. Trvalo, bez prestávky, hľadá a nachádza stále nová a nové rezervy."

Obr. 18.

„Ľudia stále myslia, hľadajú, zvyšujú svoju kvalifikáciu objavujú nové metódy, osvojujú si najlepšie spôsoby. V tom je základný význam komplexnej brigády, v tom je prameň našich úspechov."

V staršom liste Bykov píše Bortkievičovi„ Vyžadujem od svojich žiakov hlboké vedomosti o sústruhu, aby poznali každú súčiastku. To je základ sústružníckeho remesla, Jedine s takými podmienkami sa nám podarí využiť všetky možnosti sústruhu. Je potrebné, aby sme mládeži stále vštepovali, že skutočným odborníkom sa môže stať len ten, kto sa stále učí."

Obr. 18. Nôž J. T. Bielova. Tvar žliabku, ktorý svinuje triesku, závisí od druhu obrábaného materiálu, od posuvu a od rýchlosti. Tento nôž je vhodný pre posuv 0,25 až 0,6 mm/obr., pre oceľ pevnosti asi 100 kg/mm²,pr hĺbke rezu 2 až 3 mm. Trieska beží v šroubovici priemeru 10 až 12 mm, smerom šikmo dolu. Žliabok je zhotovený elektroeróziou, elektródou priemeru 3 mm z medi, za jednu a pol minúty. Pri rýchlosti v = 100 až 200 m/min. obrábali hriadele, posuv bol 0,33 mm/obr., hĺbka rezu 2 až 3 mm, ostrie z tvrdého kovu T14K8 vydržalo 75 až 100 min.

Obr. 19.

Obr. 20.

Obr. 19-20. Dva nože J. T. Bielova na obrábanie tvrdšej ocele. Podľa skúsenosti J. Bielova omnoho viac než na zápomých uhloch záleží na použití vhodného tvrdého kovu. Na oceľ sa najlepšie osvedčil T14K8, potom T15K6. Do rýchlosti 100 m/min. na hrubovanie výkovkov vyhovel T5K10 s chladením. Oceľ valcovanú za tepla rezaly rýchlosťou do 125 m/min. najlepšie nože s tvrdými kovmi T14K8, väčšou rýchlosťou T15K6. Na liatine rezaly tieto nože s doštičkami z tvrdého kovu VK2 nahrubo, rýchlosťou 90-100 m/min., načisto rýchlosťou 150-160 m/min.

Obr. 21. Normalizovaný sovietsky nôž na súsťruženie ocele, pevnosti 80 kg/mm², veľkými rýchlosťami. Na čele je záporný uhol (-10 stupňov). Všimnime si najmä uhly na ostrí noža. Na čele je záostrie, dlhé 4 mm, na chrbte plôška, široká 2 mm, dokonale lapovaná. V pôdoryse vidíme, že hrot noža mal polomer 1,5 mm a hlavné ostrie je nastavené pôd uhlom 60°. Početné stachanovské pokusy

Obr. 21.

dokazujú, že staré údaje o hrotoch nožov treba opraviť. Zavádzajú sa teraz väčšie polomery na hrote (až donedávna sa odporúčaly nože s hrotom len máličko zaokrúhleným).

Obr. 22. Nôž stachanovca T. Fomíčova. Na Ostrí je vybrúsený stupeň (napr. elektroerozívne, liatinovým kotučom*). Tým je vlastne ostrie dvojité, druhá časť zaberá triesku, 2,8 mm hlbokú. Uberanie silnejšej vrstvy sa takto mení na polohrubovanie. Môže sa mimoriadne zväčšiť rýchlosť, nôž sa šetrí. Po zariadení naších brusiarní strojmi na obrábanie elektrickými iskrami zaslúži si aj

*) Populárny výklad, viď časopis Svět práce 1951, č. 2, str. 12, zo dňa 11. I. 1951, Jozef Chudoba, Ústredný ústav fyzikálny.

Obr. 22.

táto myšlienka pozornosť. Obe triesky odbiehajú oddelene. Pri veľkej reznej rýchlosti je rovnako trieska väčšinou rovná, preto odchádza dobre.

Obr. 23-24. Nože KBEK, vyskúšané skupinou pracovníkov moskovského leteckého inštitútu (Krivouchov, Bruštein, Jegorov, Kozlov). Názov noža je vytvorený z počiatočných písmen mien autorov. Smernicou pre konštrukciu týchto nožov bolo: zvýšiť teplotu triesky, snížiť teplotu doštičky, zvýšiť pružnosť a trvanlivosť doštičky. Dosahujú to najmä malým uhlom nastavenia, preto sa nože hodia len pre prácu na tuhých súčiastkach, na silných strojoch, pretože pri malom uhle nastavenia vznikajú veľké tlaky na nôž i na súčiastku. Nože sa osvedčily aj pri sústružení tvrdých sliatinových a zakalených ocelí, ako popisuje G. A. Preis, Skorostnoje rezanie metallov, Moskva, Mašgiz 1950, str, 59.:

Obr. 23.

1. Chrómová kalená oceľ pevnosť 160 kg/mm² bola hospodárne sústružená reznou rýchlosťou 170 m/min. pri posuve 0,21 mm/obr., hĺbka rezu 1 mm.

2. Nehrdzavejúca ocel pevnosti 70 až 85 kg/mm² pri posuve 0,21 mm/obr. a hĺbke rezu 1 mm bola hospodárne sústružená rýchlosťou 285 m/min.

3. Uhlíková ocel 45 (t. j. pevnosti 70 kg/mm²) sa pri posuve 0,25 mm/obr. a hĺbke rezu 1 mm sústružila hospodárnou reznou rýchlosťou 1080 m/min.

Stachanovec Sarajev z Omska plní použitím nožov KBEK normu na 350—400%. Príklad jeho práce je na obr. 24. Ako uvádza F. A. Osipovič (Rukovodstvo dľa tokarja sudoremontnogo zavoda, Moskva, Min. reč. flota 1950), nožmi KBEK sa hladí ocel rýchlosťou 800 m/min. pri čelnom uhle gama = -4° až -7°, uhle uastavenia kapa = 10° a uhle chrbta alfa = 12°. Všimnime si veľký uhol chrbta, zmenšuje to chvenie (vibráciu).

Obr. 24.

Nože KBEK pracujú obvykle malými posuvmi, 0,1 až 0,3mm/obr., aby sa dosiahol dokonalý povrch. Dva žliabky ,,A" podľa obr. 23 na chrbte, ktorých hĺbka je menšia než hrúbka triesky, zamedzia chvenie tam, kde sa nôž s hladkým chrbtom chveje.

Obr. 25.

Obr. 25. Nôž Ing. Savina, ktorý prepracoval sústružník G. A. Brejkin. Normálne sa týmito nožmi obrábaly složité oceľové súčiastky rýchlosťou vyše 600 m/min.

Obr. 26. Nôž Birjukova zo závodu Stalin v Leningrade, laureáta Stalinovej ceny, na rezanie závitov veľkou reznou rýchlosťou. Do stúpania 3 mm sa reže závit jedným nožom, od 3 do 6 mm dvoma nožmi. Dôležité je tiež vyhnutie noža, ktoré prispieva na zvýšenie pružnosti. Nakreslený je nôž pre stúpanie 2-3 mm. Pre prácu na tvrdých materiáloch je na čele záostrie so záporným uhlom -5°. Ako ukazuje detail „A", používa Bortkievič na čele uhol -15°, ale len na záostrí 0,4 mm širokom. Hrot noža je 0,5 mm až l mm nad osou. Tým sa zmenší chvenie. Nože pracujú za sucha. Závit M 135 x 3 v dĺžke 290 mm na oceli s najmenšou pevnosťou v ťahu 52 kg/mm² sa dobre rezal rýchlosťou 200 m/min. Dôležitá novinka, ktorú zistil už Bortkievíč: hrot noža má uhol o 30 až 1,5° menší, než je vyrezaný závit. Pri veľkej reznej rýchlosti materiál v závitoch čiastočne tečie a vytvorí sa na ňom trocha väčší, správny uhol.

Zaujímavé podrobnosti o rýchlostnom rezaní závitov uvádza napr. spis G. A. Preis, Skorostnoje rezanie metallov, Moskva Mašgiz 1950. Na hrubo reže Birjukov metrický závit nožom, ktorý má uhol hrotu 70°, a až na čisto reže nožom s uhlom 59°. Na hrubo sa uberá trieska, hrubá asi 0,5 mm, na čisto 0,2 až 0,1 mm.

Príklady výsledkov:

Závit M 60 x 4 sa prv rezal na 15 triesok rýchlosťou 50 m/min. Zavedením Birjukovových nožov sa ten istý závit reže na 8 triesok, rýchlosťou 240 m/min. Strojový čas sa skrátil deväť ráz. Bortkievič rezal závit M 195 x 2 rýchlosťou 270 m/min. na 3 až 4 triesky, nože mal podľa obr. 26 „A".

Obr. 26.

Obr. 27. Nôž na sústruženie uhlíkovej a sliatinovej ocele, pevnosti

najmenej 70 kg/mm², podľa B. M. Gerst - P. J. Popov, Skorostnaja

na mašinostrojiteľnom zavode, Moskva, Mašgiz

Obr. 27.

1948. Pri hĺbke rezu 4 mm a posuve 0,7 mm/obr. bola trvanlivosť ostria v závislosti od reznej rýchlosti:

Trvanlivosť	100	60	50	45 minút,
Rezná rýchlosť	5	60	150	300 m/min.

Hĺbka rezu	7	5	2	1 mm
Trvanlivosť	30	40	80	130 minút.

Posuv	1,5	0,8	0,5	0,3 mm/obr.
Trvanlivosť	15	40	70	145 minút.

Pri reznej rýchlosti 65 m/min. a posune 0,7 mm/obr. bola závislosť trvanlivosti od hĺbky rezu:

Pri reznej rýchlosti 65 m/min. a hlbke rezu 4 mm bola závislosť trvanlivosti ostria od posuvu:

Obr. 28. Nôž na sústruženie ocele veľkou rýchlosťou podlá P. J. Minina, Techuologija selskochazajstvennogo mašinostrojenia, Moskva, Mašgiz 1950.

Obr. 28.

Obr. 29. Nôž stachanovca Afanasieva, sústružníka zo závodu Ždanova, ktorým sa seriove sústružily súčiastky armatúr, rýchlosťou 1040 m/min.

Obr. 30. Nôž, určený na hladenie, vyskúšaný stachanovcom Seminským, laureátom Stalinovej ceny. Skúšky ukázaly, že podobné nože predstihnú trvanlivosťou nože Bortkievičove (viď G. A. Preis, Skorostnoje rezanie metallov, 1950, str. 55). Je to ukážka noža so spevneným ostrím s použitím záporných uhlov. Je súci najmä na obrábanie výkovkov, na prerušovaný rez, kde sa normálny nôž s kladným uhlom čela údermi prerušovanej plochy poškodzuje.

Obr. 29.

Obr. 31. Tvary ostrí nožov, odporúčané návrhom sovietskej normy GOST.

1. Nôž pre posun 0,1 až 0,3 mm/obr. Pre oceľ do pevnosti 70

kg/mm² je -gamma=-5°, gamma₁=15°; pre ooeľ 70 až 90 kg/mm² je -gamma=

-10°, gamma₁=8°. Pre liatinu do tvrdosti 200 Brinella je -gamma=-5°, gamma₁=12°, pre liatinu 200 až 300 Brinella je gamma=-10° gama₁=5°. Lámacia hrana triesky je priskru-tkovaná na doštičku.

2. Pre oceľ do pevnosti 90 kg/mm². Pri posuve 0,25 až 0,8 mm/obr. je záostrie 0,5 mm, pri posuve 0,8 až 1,5 mm/obr. je záostrie f = 0,8 až 1 mm. S lámacou hranou triesok.

Obr. 30.

3. Pre tvrdú oceľ a liatinu bez formovača triesok fí=60°, lambda= 10°. Pre oceľ, pevnosti 70 až 130 kg/mm², je -gamma=-5°; pre oceľ 130 až 160 kg/mm² je -gamma=-15°; pre liatinu tvrdosti 300 až 500 Brinella je -gamma=-10°. Posuv 0,1 až 1 mm/obr.

4. Pre oceľ do pevnosti 90 kg/mm²; pre posuv 0,25 až 0,8 mm/obr. je záostrie f=0,5 mm, pre posuv 0,8 až 1,5 mm je záostrie f= 0,8 až 1 mm a šírka plytkého žliabku 6 mm.

Obr. 31.

Podrobnosti v spise „Proizvodstvo i exploatácia instrumenta (opyt uralských závodov)", Sverdlovsk, Mašgíz 1950 (vypusk 2).

Obr. 32. Tvary ostrí nožov podľa rôznych sovietskych prameňov. Hlavná pozornosť je venovaná zmenšeniu trenia noža, pretože trenie chrbta je zdrojom chvenia (vibráciou). Preto sa staráme, aby sa trením chrbta nástroja tvorilo čo najmenej tepla. Veľký význam má i lámanie a stáčanie triesky. Táto otázka nie je dosiaľ celkom vyriešená. Dobré výsledky dáva zahlbenie (žliabok na čele), urobené elektroerozívnym spôsobom. Medená elektróda s priemerom 3 mm sa otáča rovnobežne s čelom v malej vaničke, v ktorej je transformátorový olej. Upravia sa rýchle elektrické výboje medzi elektródou a čelom, za 1,5 minúty je žliabok hotový a lešti sa na liatinovej doske s pastou karbidu bóru.

Poznámky k typom ostrí:

1. Nôž prof. N. Larina na oceľ pevnosti 80 až 120 kg/mm². Pre oceľ 50 až 75 kg/mm² bolo záostrie na čele široké len 2 posuvy a uhol -lambda=-5°.

Obr. 32.

2. Nôž Uralmašzavodu, zavedený pre bežné sústruženie.

3. Nôž závodu Boľševik, zavedený pre pomer (hĺbka rezu): (posun) väčší než 10.

4. Nôž podľa Pobiegalova, časopis „Stanki i instrument" 1950, č. 9, str. 20, na sústruženie ocele najväčšou rýchlosťou.

5-8. Nože, odporúčané príručkou Mašinostrojenie, Moskva, Mašgiz, 1949 (7 diel). Všetky majú uhol sklonu lambda=5°, uhol nastavenia kapa=60°, zadný uhol nastavenia kapa₁=30°. Tvar sa líši podľa materiálu, pre ktorý je nôž určený.

5. Nôž na oceľ, až do pevnosti 65 kg/mm².

6. Nôž na tvrdú oceľ, väčšej pevnosti než 65 kg/mm².

7. Nôž na liatinu.

Pri týchto štyroch ukážkach je zaujímavý veľký uhol chrbta -15°. Snižuje sa tým trenie noža, predíde sa chveniu.

Toto podstatné zlepšovanie uhla chrbta je veľmi dôležitou novinkou. Vedeckým výskumom rezania sa zistilo, že pri obrábaní veľkou reznou rýchlosťou záleží najviac na trení chrbta nástroja, ktoré je zdrojom chvenia a tým aj vydrobenia hrotu. Tvrdý kov je složený z kryštálov karbidu v kobalte. Trením sa častice vydrobujú, preto sa snažíme trenie zmenšiť. Vysokou reznou rýchlosťou prechádza vrstvička odobraného kovu, zohriata až na 900 stupňov C, do tvárneho stavu a zmenšuje trenie, pôsobiace takmer ako mazivo. To je podstatný rozdiel oproti suchému treniu chladnejšej triesky pri malej reznej rýchlosti.

Výborné výsledky dávajú väčšie chrbtové uhly pri frézovaní. Na obvode frézy sa nechá úzka fazetka (šírka napr. 0,3 mm) a za ňou je väčší chrbtový uhol. Takto ostrené frézy vydržia až štyri razy dlhšie než obyčajné, znášajú veľké rezné rýchlosti a dávajú dobrý povrch. Doterajšie pokusy dávajú dobré výsledky pri valcových i pri čapových frézach. Túto novinku treba podrobnejšie preskúšať a vedecky zhodnotiť, aby sa daly a mohly všeobecne využiť jej výhody, prípadne i pre sústruženie. Stručná zmienka o tom je v brošúre M. N. Larina, Skorostnoje rezanie metallov, 1950.

Docent Kamenkovič starostlivými pokusmi dokázal, že pri obrábaní ocele pevnosti 60 kg/mm², majú rovnakú trvanlivosť nože:

1. So záporným uhlom čela -gamma=-10°.

2. S lomeným čelom, na ktorom je krátke záostrie, sklonené pod záporným uhlom -gamma=-20°, a ďalej je kladný čelný uhol gamma=20°. Najlepšie stachanovské nože majú teda lomené čelo so záostrím, či už bez žliabku, či so žliabkom.

ZÁVER

Na niekoľkých ukážkach nožov, vybraných z veľmi pestrého radu, vidíme, kam až došli vo svojich výskumoch naši veľkí učitelia, sovietski vedci a stachanovci. Môžeme smelšie a rýchlejšie pokračovať vo výstavbe priemyslu, keď sa opierame o vyskúšané fakty. Je súčasne nevyhnutné vyberať tieto fakty prísne kriticky, pretože - ako sa tu už zdôraznilo - vždy sa všetko nehodí. Sú sústruhy také maličké, že všetky ich výrobky za 8 hodín usilovnej práce vážia 2 gramy, čiže za 500 pracovných dní, t. j. za dva roky, urobí na nich robotník jeden kilogram tovaru. Boly však postavené aj stroje obrovských rozmerov, najväčší sovietsky sústruh váži 1800 ton a môže obrábať súčiastky s priemerom 20metrov .Jeho základ je složitou betónovou stavbou, hlboký 8 metrov, stroj ovláda množstvo elektromotorov, z ktorých niektoré majú výkon vyše 300 koni. Každý na tomto príklade pochopí, že skúsenosti z jednej výroby sa nemôžu mechanicky prenášať na druhú. Skrátka, vyššia, socialistická technika potrebuje a aj si vytvorí nového človeka. Budovanie lepšej budúcnosti v našej vlasti je nerozlučne späté s odborným rastom ľudí a so zmenou ich postoja k práci. Na to chce prispieť aj táto malá nenáročná brošúra.

DOSLOV

Spôsoby rýchlostného obrábania, ktoré vypracovali sovietski stachanovci, prispievajú podstatne k rozvoju priemyslu. Zlepšujú využitie strojného zariadenia, skracujú výrobné časy. Tým sa zvyšuje výroba, rastie produktivita práce, a tak sa skracuje naša cesta k socializmu. Preto je potrebné tieto skúsenosti čo najviac šíriť.

S týmto cieľom sa táto brošúra spracovala novým spôsobom, teda nie tak, ako sa dosiaľ u nás knihy písaly. Pôvodný rukopis sa rozoslal do viacerých našich závodov s obrázkami a s pripomienkami, aby si ho preštudovali, a to predovšetkým zlepšovatelia, úderníci, majstri a technici. Potom redaktori tieto závody priamo navštívili a prebrali všetky pripomienky, ktoré priamo pri poradách všetci zúčastnení zamestnanci závodu mali a podľa týchto pripomienok rukopis upravili. Po tejto komplexnej brigáde sa rukopis prerobil tak, aby vyhovel pripomienkam z týchto porád. Vychádza teda prvá brošúra, ktorú opravovali a doplňovali podľa svojich potrieb všetci pracujúci v príslušnom sektore. Takto brošúra celkom iste bude plniť svoju úlohu, t. j. ukázať smer, ktorým ide vývoj sústružníckych nožov, aby naši pracujúci mali spoľahlivé predpoklady pri svojej ďalšej práci.

To je veľmi dôležité, lebo sa tak odstraňuje nevyhnutnosť zdĺhavého popisníctva s prípadu na prípad nevyhnutnosť hľadania nových tvarov nožov, ktoré sú už dávno spoľahlivo preskúšané. Šetrí sa aj pracovnou energiou našich úderníkov a zlepšovateľov, aby sa mohli venovať výskumu nových vecí. Okrem toho chce táto nová brošúra prispieť k uplatneniu pokrokovej sovietskej vedy a techniky i v našom priemysle.

V tejto brošúre začíname sústruhom, pretože je to najrozšírenejší stroj v našich dielňach. V ďalších brošúrach spracujeme iné druhy nástrojov. Pritom vítame všetky ďalšie pripomienky pracujúcich, ktoré by vopred prispely k zlepšeniu a zdokonaleniu tejto práce, aby nakoniec spoločnou prácou čitateľov, autorov a redakcie sme vytvorili také knihy a príručky, aké dnes najviac potrebujeme.

Redakcia

OBSAH

Predslov - o výchove nových ľudí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Sovietske prvenstvo v obrábacej technike . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Taylor a stachanovci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

Geometria ostria nožov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Čo je rezná rýchlosť pri sústružení?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Čo znamená názov „veľké rýchlosti obrábania"? . . . . . . . . . . . 12

Tvrdé kovy, čiže spiekané karbidy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

Užitočná tabuľka: sovietske a naše tvrdé kovy . . . . . . . . . . . . . 17

Samotné vyššie rýchlosti nestačia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

Ostrenie nožov s tvrdými kovmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Záporné (negatívne) uhly na čele nožov . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24

Príklady nožov sovietskych stachanovcov . . . . . . . . . . . . . . . . 28

Bortkievič (Stalinova cena) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

Bykov (Stalinova cena) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

Bielov (Stalinova cena) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

Sovietska norma nožov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35

Fomičov (stachanovec) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

Nože KBEK (moskovský letecký inštitút) . . . . . . . . . . . . . . . . 37

Savin - Brejkin (stachanovec) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

Birjukov (Stalinova cena) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

Gerst - Popov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40

Minin . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

Afanasiev (stachanovec) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

Semins i (Stalinova cena) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

Normalizované ostria GOST . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

Larin (Stalinova cena) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Uralmašzavod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Závod Boľševik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Pobiegalov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Mašinostrojenie, 7. diel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46

Doslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

Edícia: Album stachanovských nástrojov, sv. 1.

Autor	B. Dobrovolný
Názov diela	Nože sovietskych stachanovcov
Názov vydavateľstva	PRÁCA, vydavateľstvo ROH, Bratislava
Ideový vedúci	A. Sýkorová
Vedúci redaktor a redaktor edície	Ing. M. Ozdinec
Technický redaktor	J. F. Kunik
Korektor	Z. Valová
Plán. skupina	30105—257
Číslo publikácie	82
Náklad	30.500
Tlačiareň	Práca, n. p., Bratislava
Zadané do sadzby	20. júna 1951
Vytlačené	v júli 1951
Druh tlače	rotačná
Typ písma	garmond Latinka
Skupina papiera	222-02
Plánovacie hárky	3
Počet strán	48
Počet obrázkov	32
Povolenie PIO	30505/51-III/1
Daň	1 %
Cena	za broš. Kčs. 6.-


© 2007 2z